Pojem sociálne poľnohospodárstvo je v súčasnej dobe na Slovensku v podstate neznámy. Zatiaľ čo sa sociálne poľnohospodárstvo v rôznych formách rozvíja vo viacerých štátoch EU a znamená posilnenie úlohy občianskej spoločnosti, nie je u nás známy ani jeho názov, nie to ešte jeho obsah či definovaný jeho právny rámec. Príčin je iste viac. Poľnohospodárstvo v EU 15 bolo ušetrené násilnej kolektivizácie a je nepretržite založené na existencii súkromných rodinných fariem – hospodárstvach teraz o priemernej výmere cca 18 ha. V Československu boli súkromné poľnohospodárske hospodárstva založené na rodinnom vlastníctve pôdy a ostatnom majetku po roku 1948 násilne zničené. Boli pretrhané tradičné generačné rodinné väzby s pôdou, poľnohospodárstvom a vidieckym prostredím. Život v dvojgeneračných rodinách bol celkom bežný, takisto boli prirodzenou súčasťou dediny i ľudia telesne postihnutí. K tradičným hospodárstvam vždy patrilo, že na nich pobývali ľudia vyžadujúci určitú mieru podpory, akurát sa táto prirodzená integrácia rozbila silovými zásahmi štátu do poľnohospodárstva, vytvorením sociálnych kategórií a ústavov sociálnej starostlivosti, pribudla byrokratizácia, administratíva, pravidlá, takže sociálne poľnohospodárstvo by túto odvekú prax rado znovuobnovilo.
Aj vývoj poľnohospodárstva po roku 1990 v mnohom „zakonzervoval“ odcudzenie od tradičných foriem poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo na Slovensku je z 2/3 založené na obchodných spoločnostiach( s.r.o., a a.s.) a družstvách, ktoré intenzívne hospodária na veľkých výmerách, väčšinou prenajatej pôdy. Jeden poľnohospodársky podnik hospodári na výmere až niekoľko tisíc hektárov pôdy, čo zahrňuje i niekoľko dedín. V podmienkach takýchto foriem poľnohospodárstva sa dá veľmi ťažko uvažovať s aplikáciou sociálneho poľnohospodárstva. Našťastie aj v SR, za veľmi neľahkých podmienok, sa vrátili mnohí potomkovia pôvodných vlastníkov a obnovili po roku 1990 rodinné hospodárstva. Pokiaľ chceme rozvíjať sociálne poľnohospodárstvo ako inovačný prístup v rozvoji sociálnej spoločnosti a demokratickej obnovy vidieku, potom za základ tejto obnovy prichádzajú do úvahy predovšetkým rodinné poľnohospodárske farmy. Rodinné farmy umožňujú v rámci sociálneho poľnohospodárstva využiť súhrn činností v pestovaní rastlín a chovu malých hospodárskych zvierat, v ekologických, sociálnych, ubytovacích a rekreačných službách, vrátane prístupu na farmárske trhy. Význam a prínos rodinných poľnohospodárskych fariem pre vidiek je značný. Mnohé z nich majú certifikát ekologických poľnohospodárov. Súkromní poľnohospodári majú vyjasnené vlastnícke vzťahy, sú trvalo usídlení v obciach a v krajine a stali sa významným činiteľom rozvoja vidieku. EU si význam rodinných poľnohospodárskych fariem uvedomuje v programe rozvoja vidieku. Preto bol tiež rok 2014 vyhlásený „ Medzinárodným rokom rodinných fariem“.
Na Slovensku môžeme nájsť niekoľko organizácií realizujúcich projekty spadajúce pod sociálne poľnohospodárstvo, i keď s týmto pojmom nepracujú a nie sú ani navzájom prepojené. Napríklad v Košiciach nezisková organizácia Oáza – nádej pre nový život (www.new.oaza-nadej.org) pomáha ľuďom v krajnej životnej situácii, ľuďom v núdzi a bez domova. Občianske združenie Svatobor (www.svatobor.estranky.sk) v okrese Vranov nad Topľou sa snaží napĺňať víziu potravinovej a energetickej sebestačnosti rómskych komunít.