Sociálne poľnohospodárstvo sa vyznačuje tým, že sa ním často zaoberajú menšie a rodinné farmy charakteristické nižšou konkurencieschopnosťou a intenzitou produkcie a vyššou potrebou zamerania sa na doplnkové aktivity s väčšou možnosťou osobného prístupu. Je u nich viditeľná vyššia diverzifikácia produkcie práce, často sú v režime ekologického poľnohospodárstva alebo hospodária podľa princípov ekologického poľnohospodárstva bez certifikácie. To zaisťuje určitú záruku toho, že sa na danej farme hospodári trvalo udržateľným spôsobom s ohľadom na stav pôdy, prírody a krajiny a pohody poľnohospodárskych zvierat.
Farmy, ktoré sú šetrné a ekologické
Sociálne farmy vznikajú často s cieľom produkovať a súčasne zamestnávať ľudí so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením, alebo v kombinácii s terapeutickými, vzdelávacími, environmentálnymi cieľmi, aby slúžili svojmu okoliu a pomáhali pri integrácii klientov do spoločnosti. Obnovujú tak sociálne funkcie poľnohospodárstva. Majú veľký potenciál z hľadiska priestoru pre aktivity klientov sociálneho podnikania, pričom sociálne farmy často vedú svoju činnosť smerom k väčšej udržateľnosti, sú ohľaduplné aj k životnému prostrediu. Sociálne farmy na pôde často hospodária šetrným spôsobom s ohľadom na stav a kvalitu pôdy a životné prostredie a nezriedka sa na nich uplatňujú princípy ekologického, prípadne biodynamického poľnohospodárstva. Naviac sociálna farma so statusom sociálny podnik je okrem iného povinná dosahovať spoločensky prospešný cieľ a zohľadňovať environmentálne princípy. Environmentálny prospech súvisí s minimalizáciou negatívnej ekologickej stopy podnikania.
Prospešné pre človeka i prírodu
Prínosy sociálneho poľnohospodárstva tak možno vidieť aj mimo samotnú oblasť zamestnávania osôb znevýhodnených na trhu práce. Sociálne poľnohospodárstvo slúži ako vhodný nástroj pre rozvoj vidieka. Model sociálneho poľnohospodárstva obmedzuje odliv obyvateľov z vidieckeho prostredia, pretože dokáže vo svojich prevádzkach, často v režime ekologického poľnohospodárstva, ponúknuť zmysluplnú činnosť pre viac ľudí, svojou prvovýrobou dbá na regionálnosť, podporuje tradičné výrobky a spracovanie. Ekologické poľnohospodárstvo tiež prispieva k zvyšovaniu biodiverzity a ochrane životného prostredia. Rastúci záujem o ekologické poľnohospodárstvo tiež poskytne príležitosti pre rast v poľnohospodárstve. Za posledných desať rokov vzrástol predaj ekologických potravín približne o 20 percent, a očakáva sa, že dopyt po ekologických produktoch pestovaných bez chemikálií alebo pesticídov bude naďalej rásť. Okrem toho sa ekologické výrobky pestujú väčšinou na menších farmách, kde sú podmienky pre sociálne poľnohospodárstvo najideálnejšie. Čiže vhodným typom pre sociálne poľnohospodárstvo sú malé ekologické farmy, ktoré vo veľkej miere využívajú ľudskú prácu, sú multifunkčné a vysoko diverzifikované, aj preto, že na nich nie je potrebná vysoká miera mechanizácie.
Podpora týchto fariem je tak zároveň podporou lepšieho životného prostredia.
Sociálne poľnohospodárstvo začleňuje človeka do prostredia, kde ekologickú perspektívu človek vníma, prijíma, rešpektuje a stáva sa jeho súčasťou. Z toho možno usudzovať, že vplyv prostredia na človeka je značný. Možno ním pomôcť klientom napríklad získať späť stratený zmysel života, sebadôveru, energiu. Sociálne farma ponúka veľa miest, kde môžu klienti čerpať energiu. Klient na takej farme pocíti dôležitosť svojej osoby a dostane možnosť uplatnenia sa. Preberá zodpovednosť za živé bytosti, ktoré mu boli zverené do starostlivosti. Je to veľmi vhodné miesto pre tých, ktorí stratili chuť do života, ktorí si nevedia rady, čo so životom, alebo majú napríklad aj stres z ťažkej práce. Tieto farmy volia často ekologický spôsob hospodárenia na poľnohospodárskej pôde nielen z dôvodov etických, ale aj strategických, pretože tento model často vyžaduje väčšiu potrebu práce a rovnako aj spotrebitelia môžu oceniť environmentálne šetrnejšie vyprodukované potraviny, ktoré sú navyše aj zdravšie.
Hodnotná súčasť Zelenej ekonomiky
Takto definované sociálne poľnohospodárstvo sa stáva nástrojom aj Zelenej ekonomiky definovanej ako ekonomiky, ktorá sa snaží zamerať na minimalizáciu rizík a dopadov ľudskej produkcie na životné prostredie, pričom sa sústredí na fenomén trvalo udržateľného rozvoja. A teda takého, ktorý zlepšuje ľudský blahobyt a vyrovnáva sociálne rozdiely, pričom značne znižuje vplyv činnosti na životné prostredie a prírodu. Jedná sa teda o riešenie otázky, ako vytvárať blahobyt tak, aby bola spoločnosť spokojná a zároveň to čo možno najmenej ovplyvňovalo životné prostredie. Zelená ekonomika plní významnú úlohu pri vytváraní príležitostí pre sociálne začlenenie a sociálnu rovnosť a súčasne pomáha znižovať environmentálne riziká a vytvára zdravé životné prostredie. Vzhľadom na to, že zelená ekonomika má podľa definície za cieľ zabrániť alebo znížiť existujúce environmentálne znečistenie, väčšina zelených pracovných miest je lokálneho, miestneho charakteru a mnohé z nich si vyžadujú aj nízko kvalifikovanú pracovnú silu.
Všetky sociálne farmy hospodária na pozemkoch šetrným spôsobom s dôrazom na ochranu prírody a krajiny. Sociálne farmy tak svojou činnosťou nie sú prospešné len pre ľudí, ale aj pre prírodu a sú tak príkladom sociálne a environmentálne zodpovednejšieho spôsobu poľnohospodárskeho podnikania.
Miloslav Kováč, Druživa, o.z.