Výraz „pole neorané“ zaznel v Nitre 15. októbra 2026 niekoľkokrát. Starostovia, sociálni podnikatelia aj úradníci ním opisovali to isté: sociálne poľnohospodárstvo na Slovensku ešte stále viac sľubuje, ako reálne prináša. Šiesty ročník medzinárodnej konferencie AGASI (Poľnohospodárstvo ako aktér sociálnej inklúzie) sa však nezameral na to, čo chýba. Hľadal skôr, čo už funguje a ako to rozšíriť.
Podujatie v Kreatívnom centre Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre pripravili SPU, občianske združenie Druživa, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci s OECD. Na konferenciu sa prihlásilo 96 ľudí a ďalší ju sledovali online. Tento rok pricestovali hostia z Talianska, Rakúska, Česka a z OECD v Paríži.
Úvod: dve ministerstvá, jedna téma
Tento ročník podujatie moderovala Kristína Gendová Ruzsíková, ktorá pôsobí ako slovenská diplomatka a odborníčka v oblasti poľnohospodárstva v štruktúrach OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj). Úvodné príhovory ukázali, že sociálne poľnohospodárstvo patrí viacerým rezortom naraz. Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva vo videopozdrave pripomenul, že na Slovensku dnes pôsobí viac ako sto sociálnych podnikov v poľnohospodárstve. Za ministerstvo práce vystúpila generálna riaditeľka sekcie sociálnej ekonomiky. Ľudí v sále zaujal jej príbeh dlhodobo nezamestnaného človeka, ktorý na farme postupne získa pracovné návyky, kolektív a sebadôveru. Zdôraznila, že rezort práce je pripravený: zákon o sociálnej ekonomike aj sieť regionálnych centier už existujú. Teraz sú potrební partneri.
Expertka OECD Sofija Rabčejeva potom vysvetlila medzinárodný rámec. Sociálna ekonomika nie je samostatné odvetvie, ale spôsob, ako organizovať hospodársku činnosť v akomkoľvek sektore. Vidiek je pre sociálne inovácie dôležitý, no výskumníci sa mu venujú oveľa menej ako mestám.
Obstarávanie: zákon máme, chýba odvaha
Panel o sociálnom a zelenom verejnom obstarávaní moderoval docent Ondrej Beňuška a priniesol oproti minulým ročníkom posun. Debata sa už netočila okolo zmien zákona, ale okolo toho, prečo sa nevyužíva ten súčasný. Tomáš Slávik z Úradu pre verejné obstarávanie predstavil čísla za rok 2025: 275 registrovaných sociálnych podnikov plnilo zákazky za takmer 200 miliónov eur. Takmer 40 % z nich pochádza z Banskobystrického a Prešovského kraja.
Banskobystrický kraj cez iniciatívu Výzva farmár nakupuje potraviny pre školy a sociálne zariadenia aj od siedmich registrovaných sociálnych podnikov. Veľké zákazky delí podľa obcí, aby nevylúčil malých dodávateľov. Starosta obce Tehla zase opísal, ako ich obecný sociálny podnik robí väčšinu prác pre obec formou in-house zákaziek. Panelisti sa zhodli, že brzdou nie je legislatíva, ale obavy obstarávateľov a zvyk siahnuť po najnižšej cene.
Popoludnie: od polievky pri stanici po vlastný byt
Pred popoludňajšími panelmi predstavila Eliška Hudcová z Univerzity Karlovej a zároveň z Asociace sociálního zemědělství nové stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k sociálnemu poľnohospodárstvu. Je prvé po štrnástich rokoch a výbor ho schválil 26. septembra. Na jeho príprave sa podieľali aj slovenskí partneri vrátane organizátorov AGASI.
Panel o sociálnych službách moderovala Zuzana Poláčková z Prognostického ústavu SAV a priniesol najosobnejšie príbehy dňa. Milan Presburger z komunitného centra Kompas v Nových Zámkoch spomínal, ako pred rokmi vozili polievku ľuďom bez domova k železničnej stanici. Dnes v rámci projektu SocInoLab rozvíjajú komunitné potraviny a bývanie a hľadajú spôsob, ako využiť prebytky z polí. Starosta Peter Múčka z obce Boldog opísal sociálny podnik, ktorý obrába pôdu ležiacu desaťročia ladom a zamestnáva ľudí so zdravotným znevýhodnením. Jednému z nich práca pomohla odísť zo zariadenia a začať bývať samostatne. Slovenská humanitná rada predstavila projekt, v ktorom pripravuje cudzincov žijúcich na Slovensku na prácu v poľnohospodárstve a potravinárstve a spája ich so zamestnávateľmi.
Vzdelávanie: zmena musí začať v hlavách
Záverečný panel moderovala docentka Danka Moravčíková zo SPU. Hneď v úvode pripomenula, že sociálne poľnohospodárstvo je transformatívna inovácia a tá si najprv vyžaduje zmenu myslenia. Tatiana Harsová z ministerstva pôdohospodárstva priznala, že poľnohospodárske školy majú stále povesť náhradného riešenia pre tých, ktorí sa inam nedostali. Ministerstvo preto začína od najmenších: podporí desať pilotných technických škôlok a v projekte AgriWow spája základné školy s farmami na dlhodobú spoluprácu. Andrea Rovná zo Zväzu agropodnikateľov a rodinných fariem zdôraznila, že vzťah k pôde a jedlu sa buduje v rodine a v ranom detstve.
Najživšiu odozvu mal Martin Kutálek zo sociálneho podniku Agro sociálny podnik s.r.o. Keď u nich boli šiestaci a siedmaci z neďalekej školy, tretina z nich si vôbec prvýkrát odtrhla hrozno priamo z viniča. Najviac ich prekvapilo, že chutí inak ako zo supermarketu. Preto im na jar vysadia vinohrad priamo pri škole.
Čo ďalej
Výraz „retroinovácia“, ktorý počas dňa použil profesor Di Iacovo, sa stal neoficiálnym mottom konferencie. Mnohé z toho, o čom sa hovorilo, sa na vidieku kedysi robilo samozrejme a dnes to len treba zasadiť do moderných pravidiel. Organizátorka docentka Marcela Chreneková na záver pripomenula, že piloty, o ktorých hovorili zahraniční hostia, na Slovensku už máme a mnohé z nich sedeli v sále.
Pokračovanie je zabezpečené. Projekt AGRI-CIRC SocInoLab bude do roku 2028 podporovať inkubáciu sociálnych inovácií v sociálnom poľnohospodárstve a obehovom hospodárstve a podnety z konferencie poslúžia pri plánovaní jeho ďalších aktivít. Deň sa tradične skončil pohárom vína z Agro sociálneho podniku.
Ďalšie fotografie z podujatia si môžete pozrieť v galérii na našej FB stránke.
Podujatie bolo spolufinancované v rámci projektu
