Úvod: Viac než len jedlo na tanieri
Čo si predstavíte pod pojmom poľnohospodárstvo? Väčšina z nás si zrejme vybaví traktory, rozsiahle polia a produkciu potravín. Je to však len časť príbehu. Poľnohospodárstvo je v skutočnosti oveľa viac – je o ľuďoch, komunitách a spoločenskej zodpovednosti. Práve tieto témy rezonovali na 5. ročníku konferencie AGASI 2025 s podtitulom „Poľnohospodárstvo ako aktér sociálnej inklúzie“, ktorá sa konala na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Podujatie spojilo viac ako 130 odborníkov, farmárov a zástupcov ministerstiev, aby diskutovali o budúcnosti, ktorá, slovami ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, spája „ekonomiku s ľudskosťou“. Prinášame vám šesť najzaujímavejších a najprekvapivejších postrehov z tohto dňa.
1. Pôda potrebuje probiotiká, nie len antibiotiká.
Lucia Lukáňová zo sociálneho podniku Živá záhrada predstavila silnú metaforu, ktorá prirovnáva zdravie pôdy k ľudskému zdraviu. Vysvetlila, že konvenčné poľnohospodárstvo často používa pesticídy ako „poľnohospodárske antibiotiká“ – aplikuje ich preventívne a plošne, čím ničí celý mikrobióm pôdy, podobne ako antibiotiká ničia črevnú mikroflóru.
Jej inovatívny prístup je presne opačný: používať tieto „antibiotiká“ len akútne, keď je to nevyhnutne potrebné. Hneď potom však pôde aplikovať „probiotikum“ vo forme kvalitného, lokálne vyrobeného kompostu, ktorý obnoví jej život a zdravie. Je to dokonalá ukážka toho, ako sa rešpekt k prírodným cyklom – ľudskosť voči ekosystému – priamo premieta do ekonomickej udržateľnosti, zdravších potravín a vyššej odolnosti voči zmene klímy.
„Príroda má jednu technológiu: ako to, čo už prestáva fungovať, to čo dožilo, premení na úrodnú, živnú pôdu… čiže koniec sa stáva začiatkom.“
2. Prekvapenie z Česka: Budúcnosť sociálnych fariem nie je v motykách, ale v aplikáciách
Prvý diskusný panel prepojil kľúčových hráčov ekosystému sociálnych inovácií od štátnej správy (MPSVR SR) až po konkrétnu prax (Farma u Felixov). Najviac kontraintuitívnu myšlienku však priniesol ich český kolega Tomáš Chovanec z Asociace sociálního zemědělství ČR: prepojenie sociálneho poľnohospodárstva s konceptom „Zemědělství 4.0“.
Namiesto obáv, že automatizácia vezme prácu ľuďom so znevýhodnením, tento prístup ju využíva na prehĺbenie inklúzie. Pointa nespočíva v nahrádzaní ľudí strojmi, ale v prispôsobovaní moderných technológií tak, aby ich dokázali ovládať aj zamestnanci napríklad s kognitívnymi obmedzeniami. Mobilné aplikácie so zjednodušenými príkazmi a obrázkovými symbolmi sú len jedným z príkladov. Tento prístup je revolučný, pretože mení technologickú hrozbu na príležitosť. Tento progresívny český model zároveň odhaľuje kritickú medzeru na Slovensku. Inovatívne nápady na inkluzívne technológie budú len ťažko vznikať bez cielenej národnej podpory, ktorá chýba.
3. Vzdelávanie pre pôdu sa začína v škôlke, nie na univerzite.
Panel o vzdelávaní priniesol jasný odkaz: ak chceme vyriešiť problém starnúcej pracovnej sily v slovenskom poľnohospodárstve, musíme začať oveľa skôr, než na stredných školách. Tento prístup má dve kľúčové podoby. Na jednej strane stojí systémový, zhora-dole prístup, ktorý reprezentuje iniciatíva „Technické škôlky“ Tatiany Harsovej z Ministerstva pôdohospodárstva. Jej cieľom je budovať v deťoch pozitívny vzťah k prírode a pôde už od predškolského veku a vytvárať tak dlhodobý prúd budúcich talentov. Spoločne s nadväzujúcou aktivitou „Technikiáda“ na základných školách sú krokom správnym smerom.
Skutočný posun v paradigme však predstavila Andrea Rovná zo Slovenského zväzu agropodnikateľov a rodinných fariem, ktorá z osobného presvedčenia spolu s manželom založila súkromnú školu zameranú na poľnohospodárstvo. Podľa nej cieľom nie je učiť deti o poľnohospodárstve, ale učiť ich cez poľnohospodárstvo. Toto nie je len sémantická hra. Je to fundamentálna zmena od profesijnej prípravy k zážitkovému vzdelávaniu, ktoré formuje komplexné zručnosti – systémové myslenie, empatiu a rešpekt k prírodným cyklom. Farmu mení na živé laboratórium, ktoré nevychováva len budúcich farmárov, ale predovšetkým zodpovedných občanov.
…rozhodli sme sa s manželom že založíme vlastne súkromnú materskú a základnú školu práve zameranú na poľnohospodárstvo ale nie tým spôsobom že budeme tie deti učiť poľnohospodárstvu ale my ich budeme učiť cez poľnohospodárstvo.
Ukazuje sa, že pre systémovú zmenu sú potrebné obe cesty – strategická vízia ministerstva aj grassroots prístup, ktorý pestuje v deťoch úctu a prirodzenú zvedavosť.
4. Poľnohospodárstvo ako liek na vyhorenie? Prekvapivé spojenie s IT svetom.
Jednou z najsilnejších myšlienok bolo, že sociálne poľnohospodárstvo nie je určené len pre tradične znevýhodnené skupiny. Martin Kutálek z Agro-sociálneho podniku Tajná zdôraznil, že práca s pôdou a živými tvormi predstavuje formu „duševnej očisty“ a účinnú prevenciu pred vyhorením pre ľudí v psychicky náročných profesiách, ako je napríklad IT sektor. Ilustroval to na príklade, kde sa špecialista z IT sveta učil starostlivosti o vinohrad od človeka, ktorý neukončil ani základnú školu, čím sa prepojili dva úplne odlišné svety.
Toto nie je len pekná anekdota, ale odhalenie hlbšieho trendu. V post-pandemickej dobe, poznačenej krízou vyhorenia a digitálnou únavou, ľudia hľadajú zmysel a dotyk s reálnym svetom. Práve tu sa ukazuje skutočný potenciál sociálnych fariem ponúknuť korporátnemu svetu hmatateľnú službu – formu mentálnej hygieny a prevencie. Ide o nový a nečakaný hodnotový prúd, kde sa ľudskosť práce na pôde priamo premieňa na ekonomickú príležitosť a liek na neduhy modernej doby.
5. Ako legálne uprednostniť lokálne potraviny? Kľúčom je čerstvosť, nie pôvod.
Školy, škôlky či sociálne zariadenia často čelia dileme pri verejnom obstarávaní potravín. V rámci jednotného trhu EÚ nie je možné priamo v súťaži požadovať „slovenský“ alebo „lokálny“ produkt, pretože by išlo o diskrimináciu dodávateľov z iných členských štátov. V paneli o verejnom obstarávaní však odznelo riešenie od Petra Macháča z Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré je elegantnou fintou v najlepšom zmysle slova.
Namiesto pôvodu stačí v súťažných podkladoch špecifikovať kritériá ako čerstvosť alebo krátke dodacie trasy. Takéto podmienky prirodzene a úplne legálne zvýhodnia lokálnych producentov. Len tí totiž dokážu dodať napríklad čerstvú zeleninu do niekoľkých hodín od zberu, čo je pre dodávateľa dovážajúceho tovar zo zahraničia prakticky nemožné. Ide o pragmatický príklad, ako sa dá v rámci pravidiel nájsť cesta, ktorá spája ekonomickú efektivitu s podporou lokálnej komunity a ľudskejším prístupom k stravovaniu.
6. Problém Slovenska nie sú len dotácie, ale chýbajúca vlastná agrárna politika.
Azda najdôležitejší postreh konferencie však odhalil fundamentálny problém, ktorý brzdí mnohé pozitívne snahy. Lucia Lukáňová poukázala na to, že Slovensko sa neprimerane spolieha na Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ (SPP) a často si ju zamieňa za vlastnú stratégiu.
Argumentovala, že mnohé iné krajiny EÚ majú okrem SPP aj silné národné financovanie, ktoré môže byť až päťnásobne vyššie. Toto odhaľuje hlbší problém: bez vlastnej, slovenskej poľnohospodárskej politiky, ktorá by reflektovala naše lokálne špecifiká a potreby, sa len ťažko pohneme vpred v témach ako zceľovanie pozemkov či cielená podpora malých a rodinných farmárov. Bez tejto strategickej suverenity zostanú inovatívne prístupy k pôde, vzdelávaniu či verejnému obstarávaniu len izolovanými ostrovmi pozitívnej deviácie, namiesto toho, aby sa stali celoštátnym štandardom.
Záver: Sila, ktorá spája ekonomiku s ľudskosťou
Konferencia AGASI 2025 ukázala, že sociálne poľnohospodárstvo nie je len okrajová téma pre nadšencov. Je to, slovami ministra Takáča, „spoločenská sila“, ktorá má potenciál liečiť nielen pôdu, ale aj komunity. Na Slovensku už dnes pôsobí 104 sociálnych podnikov v poľnohospodárstve, ktoré zamestnávajú vyše 300 znevýhodnených osôb. To je pevný základ, na ktorom môžeme stavať budúcnosť.
Čo ak by sme sa na každé pole a farmu v našom okolí začali pozerať nielen ako na zdroj potravín, ale aj ako na zdroj zdravia, vzdelania a súdržnosti našej komunity?
Viac fotografií z podujatia si môžete pozrieť v galérii na našej FB stránke.