piatok, 20 mája

Nórske sociálne farmy ako inšpirácia pre Slovákov

Prístup k sociálnemu poľnohospodárstvu sa v jednotlivých krajinách líši. To, ako sa mu darí, ovplyvňuje nielen ekonomická situácia konkrétnej krajiny, ale aj prístup politikov a podpora štátu na rôznych úrovniach. Priamym dôkazom toho je aj Nórsko, kde sa sociálnemu poľnohospodárstvu dostáva podpora a je prijímané aj väčšinovou spoločnosťou. V jednotlivých regiónoch pôsobia aj rôzne inštitúcie, na ktoré sa farmári venujúci sa téme sociálneho poľnohospodárstva môžu kedykoľvek obrátiť.

Čerpali inšpiráciu z Nórska

O tom, ako sociálne poľnohospodárstvo a sociálne farmy fungujú v Nórsku, sa priamo mohli presvedčiť aj piati účastníci pracovnej cesty v nórskej oblasti Rogaland v rámci projektu Zahájenie rozvoja sociálneho poľnohospodárstva na Slovensku občianskeho združenia Druživa, podporeného z grantového programu Active Citizens Fund – Slovakia. Projekt bol realizovaný v partnerstve so súkromnou vyššou strednou školou HGUt zameranou na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Nórsku. Medzi účastníkmi pracovnej cesty, ktorá sa uskutočnila v novembri, bol Miloslav Kováč, predseda OZ Druživa, Magdaléna Lacko-Bartošová, vysokoškolská pedagogička na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Hedviga Gulová, ktorá vedie kurzy permakultúry a v spolupráci s Druživou lektoruje aj kurz Základy sociálneho poľnohospodárstva, Matej Barla ako zástupca Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, kde pôsobí ako asistent pre sociálnu ekonomiku a Martin Kutálek, konateľ Agro sociálneho podniku v Tajnej.

Obhospodarujú pôdu a krajinu

Nórska oblasť Rogaland sa nachádza v juhozápadnej časti Nórska a tvoria ju prevažne roztrúsené dedinky a mestá, na ktorých v priebehu rokov vznikali menšie či väčšie farmy. Oblasť je zaujímavá aj tým, že pôda je tu posiata kamennými balvanmi, ktoré sú ešte pozostatkami z doby ľadovej. Ľudia, ktorí sa tu usadili, mnohé z nich odstránili, aby mohli miestnu pôdu nielen obhospodarovať, ale aj zveľaďovať krajinu. Dnes je Rogaland posiaty mnohými rodinnými farmami, spomedzi ktorých vyčnievajú svojou výnimočnosťou a prístupom práve sociálne farmy. Čím to je, že sa im v Nórsku darí? V prvom rade prístupom niektorých farmárov, ktorí chcú farmárčiť inak a prinášať benefity okolitej komunite. V druhom rade prístupom a podporou štátu alebo miestnych municipalít.

Škola, ktorá drží mladých na vidieku

HGUt je súkromná vyššia stredná škola zameraná na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v mestečku Bryne, ktorej mnohí absolventi zakladajú malé úspešné farmy. Škola sa zameriava predovšetkým na podnikanie a rozvoj kreatívneho potenciálu v prostredí vidieka a úspešne. „Na škole sa učíme nazerať na krajinu inak. Hľadáme spôsoby, ako s ňou narábať šetrne a zároveň využívať pôdu tak, aby prinášala benefity okolitej komunite,“ hovorí jeden z jej pedagógov Rhys Evans, podľa ktorého je aj v oblasti sociálneho poľnohospodárstva dôležité, aby malo podporu miestnej samosprávy alebo na úrovni kraja či samotného štátu. Mnohí z jej absolventov si založili farmy, ktorých produkciou zásobujú okolitú komunitu. Farmárčenie majú mnohí vo svojej DNA, keďže sa mu venovali aj generácie pred nimi.

Rhys Evans

Inšpiratívnym príkladom sociálnej farmy je farma Torvalda Hadlanda, ktorá sa zameriava na vzdelávanie detí a mladých ľudí a bývalých narkomanov. Torwald pochádza zo štvrtej generácie farmárov. Keď mal 20 rokov, opustil rodinnú farmu a povedal, že sa na ňu už nikdy nevráti. Keď mal 40 rokov, z veľkého mesta sa vrátil späť do rodného regiónu. „Život je ako cesta. Uvedomil som si, že mám v Rogalande silné korene. Pocítil som aj istú povinnosť, pretože moji predkovia na tejto pôde tvrdo pracovali a snažili sa ju aj napriek mnohým živlom a nástrahám počasia obhospodarovať. Mám rešpekt voči tomu, čo predo mnou urobili,“ hovorí. Jeho otec udržiaval farmu tradične. „Neraz som bol nahnevaný, že ju nerozvíja a nechce urobiť väčšou. Dnes som za to vďačný. Na farme máme 100 oviec, ktoré chováme a zároveň farma slúži na vzdelávacie účely,“ dodáva.

Torvald Hadland

Učiteľ, ktorý chce vzdelávať inak

Torvald je učiteľ. Keď sa vrátil do Rogalandu, vedel, že nechce učiť tradične a vrátiť sa do školy. „Sadol som si k stolu a opýtal som sa sám seba, čo na svojej farme môžem ponúknuť? Namiesto toho, aby som založil novú farmu a expandoval, som sa rozhodol prepojiť svoje pedagogické skúsenosti s farmárčením. Neučíme sa tu memorovaním, ale zážitkami a aktivitami vonku,“ vysvetľuje. Chov oviec môže mať navyše aj terapeutický účinok. Niektoré deti majú problémy so socializáciou a tak sa na farme učia, ako sa postupne približovať k druhému. „Sme vonku za každého počasia, učíme sa byť lojálni k tomu, čo robíme a sme rešpektujúci k zvieratám. Robíme mnohé aktivity ako je napríklad lezenie po stromoch, aby sa v deťoch znižovalo napätie a zároveň rozvíjame ich sociálne zručnosti,“ opisuje.

Na to, aby Torvald Hadland mohol založiť sociálnu farmu, potreboval splniť niekoľko podmienok. V Nórsku všetkému podlieha schvaľovací proces a farmári potrebujú oprávnenia, že takýmto spôsobom môžu farmárčiť. Farmár musí navštíviť miestnu samosprávu, kde predostrie, aké konkrétne problémy v komunite chce riešiť. Potom je tu otázka investovania.

Farma, ktorá chová islandské kone a pomáha

Innovation Norge Rogaland je inštitúcia, ktorá spravuje verejné zdroje a dáva farmárom, ktorý majú oprávnenie založiť sociálnu farmu, podporu na infraštruktúru farmy. Využili ju aj na farme Triggvi. Karen Handeland spolu s manželom a dcérou Gretou momentálne chovajú na svojej rodinnej farme do sto islandských koní a vlastnia aj jazdeckú a terapeutickú školu pre deti a mladých. Pôvodne farma slúžila na chov hydiny, ale Karen presvedčila manžela, aby sa vrátili k chovu koní, ku ktorým mala vždy blízko. Dnes na farme pracujú aj ľudia so znevýhodneniami a mnohí sa posunuli dopredu. „Máme medzi nimi takých, ktorí prichádzajú pravidelne a tešia sa. Dostávajú podporu od štátu a cítia sa užitoční, pričom sa učia aj novým skúsenostiam. No niektorí sa občas do práce nedostavia, pretože im to mentálne problémy nedovoľujú. Pre ľudí s mentálnym hendikepom sú najhoršie víkendy, kedy mnohokrát čakajú, kedy znova príde pondelok, aby mohli ísť pracovať na farmu,“ hovorí Karen.  Okrem toho na farmu prichádza aj veľa detí a mladých ľudí, ktorí sa chcú učiť jazdiť a pobyt v prírode im robí dobre. Z jazdeckej a terapeutickej školy prichádzajú aj príjmy pre farmu.    

Karen Handeland

Chcete založiť farmu? Potrebujete povolenia

„Na to, aby niekto mohol v Nórsku založiť sociálnu farmu, musí splniť niekoľko dôležitých podmienok, ktoré následne skontrolujú kontrolóri. Nadácia Norsk Mat potom udeľuje povolenie a licenciu farme, ktorá môže začať so svojimi aktivitami,“ vysvetľuje pracovníčka Annabell Pfluger z regionálneho úradu v Rogalande. Lenže, ako môže farmár nájsť užívateľov svojich služieb? Potrebuje sa rozprávať s miestnou samosprávou. Tá mu predostrie, kde je dopyt po jeho službách. „V niektorých regiónoch fungujú aj miestne inštitúcie Inn på tunet, ktoré majú prehľad o jednotlivých organizáciách alebo záujemcoch o služby sociálnych fariem,“ dodáva Annabell Pfluger. Niekedy sú medzi nimi seniori, inokedy žiaci s poruchami učenia, môžu to byť bývalí väzni i narkomani, a teda ktokoľvek, komu hrozí riziko vylúčenia kvôli hendikepu alebo iným prekážkam.

„Niektoré samosprávy argumentujú, že podpora sociálnych fariem v Nórsku je finančne nákladná, no ja vždy vravím, že služby, ktoré poskytujeme, stoja štát oveľa menej než pobyt človeka vo väzení alebo v nápravno-výchovnom zariadení,“ hovorí farmár Torvald Hadland. Navyše, ľudia, ktorí sociálne farmy navštevujú, z nich benefitujú a podobne aj komunita. Po istom období sa znova vedia zaradiť do spoločnosti, sú na seba právom hrdí, podarí sa im dokončiť vzdelanie alebo nájsť novú prácu, prípadne založiť rodinu a začať nový život. „V Nórsku máme dosť právnikov. Potrebujeme tiež ľudí, ktorí vedia jazdiť taxíkmi, poštárov a ďalších, ktorí pracujú v službách, pretože ich je málo. Vždy mojim ľuďom vravím, že ich úžasné ruky dokážu veľmi veľa a preto majú mnoho možností,“ dodáva farmár.

O tom, na akých princípoch je založené sociálne poľnohospodárstvo v Nórsku sa dozviete aj v ďalšom článku Ako Nórsko pretvára sociálne poľnohospodárstvo,

alebo si pozrite náš webinár s Rhysom Evansom HOVORME O SOCIÁLNOM POĽNOHOSPODÁRSTVE – Ako je to v Nórsku a severnej Európe.

[ngg src=“galleries“ ids=“38″ display=“basic_thumbnail“ thumbnail_crop=“0″ images_per_page=“18″ number_of_columns=“3″ show_slideshow_link=“0″ display_view=“caption-view.php“]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.