pondelok, november 19

Sociálne poľnohospodárstvo v Európe

Sociálne poľnohospodárstvo v EU sa rozvíja  v rôznych formách a je dobre zavedenou praxou predovšetkým v Holandsku, Belgicku, Portugalsku, Nemecku, Nórsku, Fínsku a Taliansku, na popularite získava tiež vo Veľkej Británii. Predovšetkým združuje dva modely. Multifunkčné poľnohospodárstvo a sociálne služby. Zahrňuje značný rozsah rôznych postupov, zameranie a kritéria kvality. Má však vždy niektoré spoločné znaky pokiaľ ide o prístup, vzťahy s ostatnými odvetviami a financovaním. Existuje rada rozdielov medzi krajinami  EU pokiaľ ide o ich históriu, prístupy a zameranie.  Od inštitucionálneho prístupu cez čisto súkromný prístup, až po zmiešaný prístup založený na sociálnych družstvách, združeniach, nadáciách a súkromných farmách (prevažne v Taliansku). Jednotlivé štáty majú aj rôzne spôsoby financovania. Stretávame sa tu s verejnými projektmi a charitatívnymi akciami, verejnými fondmi, alebo sa podpora sociálneho poľnohospodárstva stáva súčasťou politiky rozvoja vidieku, majúcu za cieľ podporovať vznik a rozvoj sociálnych fariem.

Aj keď sa jednotlivé farmy líšia podľa veľkosti a typu produkcie, všetky ponúkajú určitú formu sociálnej práce a integrácie v prepojení s poľnohospodárskymi činnosťami, či už ide o produkciu plodín, záhradníctvo, ovocinárstvo, chov hospodárskych zvierat, lesné práce, údržba krajiny či akúkoľvek kombináciu vyššie uvedených oblastí. Niektoré farmy kladú väčší dôraz na sociálnu podporu a starostlivosť, iné na zaistenie dostatku poľnohospodárskej produkcie.

Napríklad v Holandsku je prepracovaný systém tzv. „care farms“, ktorý odlišuje 6 typov fariem podľa toho, v akom pomere sú poľnohospodárska činnosť a sociálna starostlivosť. Súčasne tu existujú tri spôsoby podpory pre sociálnych farmárov. Buď je začlenený do systému podpôr zo zdravotníckeho a sociálneho systému, alebo pracuje na báze kontraktu                         s registrovaným poskytovateľom sociálnych služieb alebo sú tieto služby hradené z osobného rozpočtu klienta.

V Taliansku sociálne poľnohospodárstvo stojí na existencii sociálnych družstiev, tzv. kooperatív. Kooperatívy typu A zaisťujú starostlivosť a vzdelávacie služby a sú neziskového charakteru. Kooperatívy typu B môžu prevádzkovať všetky podnikateľské sektory s cieľom integrovať do zamestnania aspoň 30% osôb so znevýhodnením, zároveň môžu ťažiť z daňových úľav, majú prednosť pri súťažiach o verejné zákazky atd.

Nemecko pre oblasť sociálneho poľnohospodárstva nemá nastavené žiadne pravidlá, je však regulovaná sociálnym systémom, čo sťažuje medzisektorovú spoluprácu. Napríklad v prevádzkach spracovávania poľnohospodárskych produktov určených pre konzum existujú pravidlá a podmienky vzťahujúce sa k hygiene, zdraviu, bezpečnosti, ktoré sú náročné pre malé výrobné jednotky a zároveň obmedzujú možnosti zamestnávať osoby s postihnutím. Tiež finančné kompenzácie z oblasti zdravotníctva či sociálneho sektora je možné čerpať až od určitého počtu klientov.

Sociálne poľnohospodárstvo v Slovinsku bolo uznané ako doplnková aktivita na rodinných farmách Programom rozvoja vidieka na roky 2007-2013, a to predovšetkým v oblasti dobrovoľných rehabilitačných, tréningových služieb a zaistenie chránených pracovných miest pre ľudí so zdravotným postihnutím vo vidieckych oblastiach. Sociálne poľnohospodárske činnosti tiež využívajú organizácie sociálnej starostlivosti ako doplnkovú aktivitu, ktorá nie je finančne ohodnotená.
Sociálne farmy vo Veľkej Británii sú väčšinou klasické hospodárstva, niekedy tieto činnosti zaisťujú charitatívne organizácie a iné inštitúcie. Priemerná veľkosť sociálnej farmy je 49 ha. Sociálne farmy poskytujú širokú ponuku služieb – rozvíjanie základných, sociálnych, pracovných zručností, zoorehabilitáciu a animoterapiu a záhradnú terapiu. Farmy získavajú príspevky z osobného rozpočtu klientov sociálnych služieb, z dotácií sociálneho systému či z iných fondov a charít.

Počet sociálno-poľnohospodárskych podnikov sa rýchlo zvyšuje. Dohladateľné údaje sú o situácii v Holandsku, kde rodinné farmy patria k hlavným poskytovateľom sociálno-terapeutických služieb. V Holandsku vidíme posun od 51 fariem v roku 1998 k 756 v roku 2007. Podľa starších údajov z roku 2004 bolo v Nórsku 550 fariem, v Taliansku medzi 300-350 farmami, v Rakúsku 250 fariem a vo Flámsku 140 fariem. Vo Veľkej Británii bolo v roku 2012 okolo 180 care farms. Celkový počet užívateľov služieb na 115 dopytovaných sociálnych farmách vo Veľkej Británii sa pohyboval okolo 2998 týždenne.

V Českej republike je pojem „sociální zemědělství“ skôr neznámy než známy. Ako taký sa do krajiny dostal na základe projektu Multifunctional Agriculture in Europe (MAiE). Cieľom projektu bol jednak vznik študijného kurikula pre existujúcich alebo potencionálnych sociálnych poľnohospodárov, jednak koncept sociálneho poľnohospodárstva propagovať a jeho obsah implementovať do vzdelávacích štruktúr partnerských krajín projektu. Od konca projektu, teda asi od zimy 2013/2014, sa veci pohli vpred, napr. došlo k prepojeniu so Zemědělskou fakultou Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích, kde sa myšlienky sociálneho poľnohospodárstva ujali a v súčasnosti vytvárajú nový bakalársky program Sociální zemědělství. Ponuka kurzu ďalšieho vzdelávania, ktorý všeobecne uvádza do konceptu, sa tiež objavila v apríli 2015 na VOŠ Jabok v Prahe. Vďaka zdieľaniu kontaktov s farmou v Čihovicích u Týna nad Vltavou a ich združením Pomoc Týn nad Vltavou bola na jeseň 2014 založená na Ministerstve zemědělství (MZe) medzirezortná Pracovná komisia pre sociálne poľnohospodárstvo. V súčasnosti sa v tejto skupine hľadajú možné podpory zamestnanosti na vidieku v poľnohospodárskych prevádzkach z finančných prostriedkov MZe. Prostredníctvom nástrojov Podpůrného garančního rolnického a lesnického fondu, a.s. je pripravovaný Program sociální zemědělství, ktorý priamo upravuje podmienky pre podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí na svojich prevádzkach budú zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím a znevýhodnením na trhu práce. Ďalším výstupom pracovnej komisie je príprava dokumentu „Sociální zemědělství – představení konceptu“, ktorý všeobecne a v najširšej možnej forme popisuje, čo je sociálne poľnohospodárstvo, komu je určené, čo poskytuje, kto ho môže a za akých podmienok prevádzkovať. Ambíciou tohto dokumentu je informovať všetky zúčastnené subjekty a osoby tak, aby, ak sa vysloví „sociální zemědělství“, bolo všetkým zrozumiteľné, „o čo ide“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.